Smrť sa volá Engelchen

Televízny film podľa námetu rovnomenného románu Ladislava Mňačka čerpá z obdobia 2.svetovej vojny a SNP. Príbeh filmu je komponovaný do dvoch časovo sa prelínajúcich línií. V obrazoch prítomnosti, ktoré rámcujú celé rozprávanie, sa mladý partizán Voloďa-hrdina s autobiografickými črtami- uzdravuje z ťažkého zranenia. V horúčkovitých reminiscenciách a pri rozhovoroch so sestričkou Eliškou rekapituluje rušné udalosti svojho pôsobenia v partizánskej skupine v obci Ploština, ktorú partizáni pod tlakom udalostí opustili a nechali napospas nemeckému komandu. Voloďu prenasledujú vidiny horiacej Ploštiny, výčitky svedomia a zodpovednosti za tragédiu. V horúčkovitých reminiscenciách opäť prežíva stretnutia partizánskeho oddielu s nemeckým komandom. Vracajú sa mu i spomienky na záhadné židovské dievča Martu, partizánsku spojku, s ktorou Pavol prežil vášnivý ľúbostný vzťah.